Luxácia pately patrí k najčastejším ortopedickým problémov psov. Postihuje najmä malé plemená, no môže sa objaviť aj u väčších, a dokonca aj u mačiek. V tomto článku si túto diagnózu predstavíme, popíšeme najčastejšie prejavy a príznaky a poradíme, ako ju riešiť.
Všimli ste si, že váš miláčik kríva alebo neprirodzene zdvíha zadnú labku? Môže ísť práve o luxáciu pately, o ktorej si teraz povieme viac.
Čo je luxácia pately
Hoci znie tento názov veľmi odborne, nejde o nič zložité. Zjednodušene by sme ho mohli preložiť ako vykĺbenie kolena. Označuje problém kolenného kĺbu, pri ktorom sa jabĺčko (patela) vychýli zo svojej normálnej drážky (trochleárnej jamky). Postihuje len zadné končatiny zvierat, pretože na predných labkách sa kolenný kĺb nenachádza.
Patela (z lat. patella) je teda názov pre jabĺčko – malú kosť nachádzajúcu sa v prednej časti kolenného kĺbu. Jej funkciou je kĺb chrániť, stabilizovať a zlepšovať jeho mechaniku. Pri luxácii dochádza k jej vybočeniu do strany (smerom dovnútra alebo von), čo spôsobuje nestabilitu kĺbu.
Príčiny luxácie pately u psov
Luxácia je najčastejšie vrodená (dedičná) – postihuje jedincov s genetickou predispozíciou (najčastejšie malé plemená), u ktorých sa môže objaviť už od šteniatka. Príčinou môže byť nesprávny tvar pately, no vo väčšine prípadov je dôvodom zle vyvinutá, plytká trochleárna drážka, abnormálny vývoj kostí a väzov, rýchly rast šteniatka, prípadne nerovnomerné alebo oslabené svalstvo.
Luxácia môže byť tiež traumatická – teda vzniká v dôsledku vonkajšieho mechanického pôsobenia, napríklad pri úraze, páde, silnom náraze, prudkom otočení či skoku z výšky. Môže pritom dôjsť k vykĺbeniu pately, ale tiež k poškodeniu väzov, menisku, chrupavky či kosti.
Rozoznávame viacero stupňov závažnosti luxácie od I do IV. Luxácia môže byť laterálna (smerom von) alebo mediálna (smerom dovnútra) a môže postihnúť len jednu alebo obe zadné končatiny.
Ktorým psom hrozí luxácia
Najviac ohrozené sú malé a trpasličie plemená psov, ktoré majú kratšie zadné nohy a úzku panvu, ale môže sa objaviť aj u väčších plemien. Riziko zvyšuje genetická predispozícia, nesprávne postavenie alebo oslabené svalstvo zadných končatín, nadváha či obezita.
Ide o plemená, ako napríklad: jorkšírsky teriér, čivava, pomeranian, francúzsky buldoček, Jack Russell teriér, papillon, toy pudel, shih tzu (ši-cu), mopslík či maltézsky psík.
Ako spoznať príznaky
Luxácia pately sa dá u psov rozpoznať podľa niekoľkých typických príznakov. Dôležité je povedať, že pri miernej luxácii psík nemusí prejavovať žiadnu bolesť a majiteľ si to ani nemusí všimnúť.
K najčastejším príznakom však patria:
- krívanie na zadnú končatinu,
- nadvihovanie zadnej končatiny,
- poskočenie počas chôdze,
- chôdza na troch nohách a podobne.
Pozor, pri ľahších stupňoch luxácie pately nemusí psík prejavovať žiadnu bolesť. Často s ňou žije od narodenia a je na ňu zvyknutý – neznamená to však, že problém netreba riešiť. Preto pately (jabĺčka) vždy vyšetrujeme v rámci preventívnej prehliadky.
Diagnostika a liečba
Luxáciu dokáže vo väčšine prípadov odhaliť až veterinár, ktorý vykoná ortopedické a RTG vyšetrenie. Liečba závisí od stupňa luxácie, veku psa a príčiny problému (či je vrodená alebo traumatická). V zásade sa používajú dva prístupy – konzervatívna liečba a chirurgická liečba.
Konzervatívna liečba
Používa sa pri miernejších prípadoch, kedy napríklad patela len občas vyskočí a potom sa vráti späť. Liečba zahŕňa napríklad fyzikálnu terapiu, fyzioterapiu či hydroterapiu, zníženie hmotnosti (ak má pes nadváhu), obmedzenie pohybu, prípadne lieky proti bolesti a zápalu.
Chirurgická liečba
V závažnejších prípadoch, keď patela vyskakuje často, je trvalo vyskočená alebo spôsobuje bolesť a obmedzenie pohybu, sa pristupuje aj k chirurgickej liečbe. Cieľom je vrátiť patelu do pôvodnej polohy a zabrániť jej opätovnému vybočeniu, zlepšiť stabilitu kolena a predísť poškodeniu štruktúr. Po operácii je potrebná rekonvalescencia, ale prognóza je veľmi dobrá.
Luxácia pately je u psov relatívne častým problémom, preto nie je potrebné sa jej prehnane obávať. Pri včasnom zachytení problému a správnej liečbe a starostlivosti môže váš psík naďalej žiť plnohodnotný a aktívny život.
